Voľba politických predstaviteľov v parlamentných voľbách podľa Fábika vždy reprezentuje psychický stav spoločnosti. Inak povedané, preferencia ľubovoľného politika je podmienená jednou či dvomi dominantnými potrebami voliča. A to buď potrebou bezpečia a istoty alebo potrebou agresie či hrdosti, na podklade ktorých rozhoduje o svojej voľbe. „Nepochybne preto môžeme povedať, že samotné persóny v parlamente aj politická kultúra zrkadlia potreby, emócie či túžby celej spoločnosti,“ pokračuje.