V médiách
V tejto epizóde podcastu otvárame psychológiu moci, narcizmu, manipulácie a kontroly. Hovoríme o zrkadlových neurónoch, syndróme Hubris, autoritárskych osobnostiach aj o tom, prečo moc funguje podobne ako droga. Intoxikácia mocou je príznačná politikom. Dokáže ich doviesť až na pokraj vlastného šialenstva? V novej epizóde 24 Podcast analyzujú politický psychológ Dušan Fábik a novinár Rastislav Striško, ako sa rodí z moci monštrum.
Extrémista. Slovo, ktoré si spájame s krikom, päsťami a nenávisťou. Psychológia ukazuje oveľa nepríjemnejšiu pravdu. Extrémizmus sa začína nenápadným pocitom bezvýznamnosti, stratou istoty, ponížením. Potrebou niekam patriť. Ako sa teda rodí extrémista? Čo sa musí stať v rodine, v identite, v spoločnosti, aby sa z frustrácie stal radikálny postoj a z postoja presvedčenie, že cieľ svätí prostriedky? V 24 Podcast rozoberá narodenie extrémistu reportér Rasťo Striško so psychológom Dušanom Fábikom.
Nechutná kauza Jeffrey Epstein je ako globálna verzia slovenského Mariana Kočnera. Epstein – bohatý zvrhlík, ktorý prepájal Clintona, Trumpa, Gatesa či princa Andrewa a ovládal tok informácií a vplyvu naprieč kontinentmi. Absencia morálky, strata integrity, chlad aj túžba po moci a vplyve. Stručný, ostrý psychologický rozhovor o psychológii moci a fascinácii vplyvom s Rasťom Striškom a politickým psychológom Dušanom Fábikom v 24 podcaste TV JOJ.
Z objektívnych údajov rôznych organizácii môžeme hodnoverne dedukovať, že po celom svete výrazne narástla náklonnosť k autoritárskym lídrom a zvyšuje sa počet ľudí s antidemokratickým nastavením. Ako však zo psychologického hľadiska vysvetliť túto afiliáciu? Prečo sa občania dobrovoľne prikláňajú k politickým ideológiám, ktoré majú potenciál obmedziť ich vlastné práva a slobody? Odpoveď ponúka klasické dielo sociálnej psychológie.
Napriek kritike zo strany verejnosti, možnosť podmienečného prepustenia pre doživotne odsúdených vyplýva zo zákona. A prečo je v zákone vlastne ukotvená? Aký má zmysel? Dôvodov je podľa psychológa Dušana Fábika niekoľko. „Jeden z najvýznamnejších psychologických faktorov je vývinový a osobnostný, ktorý znamená, že počas výkonu trestu v rozsahu 25 a viac rokov môže dôjsť k významným zmenám v osobnosti človeka a rapídne sa znížiť riziko spáchania ďalšej násilnej trestnej činnosti,“ hovorí pre HN.
Psychológ Dušan Fábik vraví: „Je to určite jeden z najdôležitejších krokov, ktoré môžeme ako spoločnosť spraviť pre zlepšenie mentálneho zdravia teenagerov. Niekoľkohodinový čas trávený na sociálnych sieťach má preukázateľné kognitívne aj emočné dopady. Z kognitívneho hľadiska sa dlhodobým a neregulovaným používaním znižuje kvalita pamäte či pozornosti, z emočného hľadiska klesá úroveň životnej pohody a pocit šťastia.