Psychológia moci: prečo politici strácajú empatiu a zábrany

Moc nemení len spoločenské postavenie, ale preukázateľne pretvára aj spôsob, akým politici premýšľajú a prežívajú realitu. Moderné výskumy ukazujú, že u ľudí vo vedúcich funkciách dochádza k biologickému útlmu empatie a strate prirodzených zábran.

V psychológii chápeme moc ako schopnosť jednotlivca ovplyvňovať správanie a prežívanie druhých ľudí. Už svetoznámy psychoanalytik Alfred Adler (1870–1937) či americký psychológ David McClelland (1917–1998) poukázali na to, že moc má dve tváre: konštruktívnu a deštruktívnu. Ak moc využívame konštruktívne, druhých ľudí inšpirujeme, vedieme a rozvíjame ich jedinečný potenciál. Pri deštruktívnej podobe je zasa hlavným cieľom dominovať, manipulovať či presadzovať vlastné ego.

Poznatky 21. storočia však odhalili niečo znepokojujúce. Nadobudnutá moc u politikov či iných riadiacich pracovníkov zásadne mení spôsob, akým mozog reaguje na sociálne podnety. Exaktné fyziologické výskumy potvrdzujú, že moc deformuje ľudskú empatiu a prosociálne reakcie. Ide o dôsledok nižšej aktivity zrkadlových neurónov a vyššej aktivity fyziologického systému BAS.

Moc brzdí aktivitu zrkadlových neurónov

Taliansky neurofyziológ Giacomo Rizzolatti opísal vo svojej knihe Mirrors in the Brain z roku 2008 existenciu takzvaných zrkadlových neurónov (1). Sú to špecifické mozgové bunky, ktoré sa aktivujú nielen vtedy, keď nejakú činnosť sami vykonávame, ale aj keď ju iba pozorujeme u niekoho iného. Keď napríklad vidíme človeka dvíhať ťažký predmet, naše zrkadlové neuróny sa aktivujú spôsobom, akoby sme ten predmet dvíhali my sami. Podľa odborníkov je práve tento fyziologický proces základom našej empatie a súcitu (2).

Výskumy však naznačujú, že moc tlmí aktivitu zrkadlových neurónov. V známej štúdii (3) vedci rozdelili účastníkov na dve skupiny. Prvá skupina písomne opisovala zážitok, v ktorom prežívala moc a dominanciu. Druhá skupina zasa opisovala situáciu, keď mal moc nad nimi niekto iný. Sofistikované merania pomocou TMS (transkraniálnej magnetickej stimulácie) ukázali, že ľudia naladení na prežívanie vlastnej moci vykazovali pri následnej činnosti výrazne nižšiu aktivitu zrkadlových neurónov. Štúdia teda naznačila, že prežívanie moci môže znižovať našu schopnosť empatie. Evolučná psychológia tento jav vysvetľuje tým, že mocný jedinec nebol z hľadiska prežitia odkázaný na citlivé čítanie emócií a vnímanie potrieb druhej osoby. Mozog preto jednoducho šetrí energiou a zrkadlové neuróny v prítomnosti slabších nezapája.

Výskum však neznamená, že mocný človek nemôže byť empatický. Každý z nás disponuje slobodnou vôľou a dokáže sa vedome rozhodnúť, že sa na svet pozrie očami toho druhého. Ak lídrovi na vzťahoch skutočne záleží a vedome sa snaží zapájať svoj súcit do rozhodovania, dokáže si zachovať vysokú mieru empatie aj vo vedúcej funkcii. Tento záver jasne demonštruje výskum, ktorý uskutočnila Stephanie Côté so svojím tímom (4). Vedci navodili u účastníkov pocit vlastnej moci a následne im premietli videá. Časť sledovala dojemné zábery o detskej chudobe, časť neutrálne video. Ukázalo sa, že emočný podnet z videa okamžite podporil schopnosť presne čítať a vnímať emócie druhých. Znamená to, že ak majú lídri správnu motiváciu alebo dostatočne silný podnet, dokážu svoju empatiu vedome zapnúť.

Moc aktivizuje systém BAS

V našom organizme funguje krehká rovnováha medzi systémami BAS a BIS. Systém BAS (behaviorálny aktivačný systém), tvorený viacerými fyziologickými štruktúrami, funguje ako plynový pedál. Ženie nás vpred, prebúdza v nás túžbu po odmenách a dosahovaní cieľov v prostredí, pričom nás príliš nenechá premýšľať o dôsledkoch. Systém BIS (behaviorálny inhibičný systém) je naopak brzdový pedál. Udržiava nás v ostražitosti, pomáha nám kontrolovať sa a brať ohľad na možné riziká či tresty z okolia.

Tabuľka 1. Porovnanie funkcií systému BAS a BIS (5).

  Systém BAS Systém BIS
Prežívanie Pozitívne prežívanie Negatívne prežívanie
Zameranie Orientácia na odmeny a ciele Orientácia na hrozby, tresty a záujmy druhých
Spracovanie informácií Automatické, rýchle spracovanie informácií Kontrolované spracovanie informácií
Prejav v správaní Správanie bez zábran Inhibované správanie

Za bežných okolností sú systémy BAS a BIS v rovnováhe. Človek ide za svojimi cieľmi, no ak hrozí riziko alebo spoločenský trest, dokáže svoju iniciatívu utlmiť. Výskumy (napr. 5,6,7) ukazujú, že moc túto rovnováhu narúša a nadmerne aktivuje systém BAS na úkor brzdného systému BIS. Mocný človek sa preto vo svojom prostredí začne presadzovať omnoho agresívnejšie, zanovito ide za svojimi cieľmi a oveľa menej berie ohľad na primeranosť či spoločenskú vhodnosť svojho správania.

Tento posun k okamžitej akcii mocných ľudí výborne ilustruje experiment s názvom „Otravný ventilátor“ (7). Účastníci boli rozdelení na dve skupiny: jedna opisovala zážitok vlastnej moci, druhá zážitok vlastnej bezmocnosti. Po dopísaní eseje boli účastníci odvedení do druhej miestnosti, kde mali plniť niekoľko úloh. Na stole pred nimi bol umiestnený ventilátor, ktorý fúkal priamo na ich stoličku. Ventilátor fúkal takou rýchlosťou a v takej blízkosti účastníkov, aby to bolo pre participantov rušivé a otravné. Výsledky výskumu preukázali, že viac ako dve tretiny osôb (69 %), ktoré predtým písali príbeh o vlastnej moci, zasiahli voči ventilátoru, napr. ho vypli alebo ho odsunuli bokom. Účastníci, ktorí v rámci príbehu opisovali, ako mal moc nad nimi niekto iný, zasiahli v menej ako polovici prípadov (42 %). Experiment možno interpretovať tak, že ľudia oplývajúci mocou sú viac orientovaní na akciu a zabezpečenie svojho blaha.

Táto silná orientácia na akciu však nemusí byť automaticky sama o sebe zlá. Moc totiž funguje predovšetkým ako zosilňovač – odkrýva to, čo v človeku už predtým bolo. Ak sa táto potreba konať spojí s pevným morálnym charakterom, mocný človek dokáže efektívne presadzovať kroky pre všeobecné blaho celej spoločnosti. Ak je však spätá so slabým vnímaním sociálnych noriem a nízkymi morálnymi hodnotami, začne moc slúžiť primárne svojmu nositeľovi na bezohľadné uspokojovanie vlastných potrieb.

Záverom

Súvislosť medzi mocou, inhibíciou zrkadlových neurónov a nadmernou aktivitou systému BAS otvára dôležitú tému pre celú oblasť politickej psychológie. Schopnosť súcitu a vnímanie potrieb verejnosti po prebratí moci už nefunguje automaticky na biologickej báze, ale stáva sa vecou vôle, sebareflexie a zámerného úsilia. Pre úspešné fungovanie spoločnosti preto potrebujeme lídrov, ktorí si uvedomujú limity vlastnej biológie a dokážu svoj morálny kompas vedome usmerniť aj v momente, keď držia v rukách kormidlo moci.

Zároveň ide o memento, že inštitucionálne protiváhy či kontrola mocných nie sú len formálnymi demokratickými pravidlami – sú nevyhnutnou psychologickou poistkou. Keďže samotný mozog politika v opojení moci môže strácať prirodzené zábrany a súcit, musí tieto hranice nastaviť spoločnosť. Výber charakterovo zrelých osobností a ich systematická kontrola sú jedinou cestou, ako zabezpečiť, aby moc zostala nástrojom služby, a nie slepej dominancie.

Literatúra

  1. Rizzolatti, G., & Sinigaglia, C. (2008). Mirrors In the brain. How our minds share actions and emotions. Oxford University Press.
  2. Häusser, L. F. (2012). Empathie und Spiegelneurone. Ein Blick auf die gegenwärtige neuropsychologische Empathieforschung. Prax Kinderpsychologie und Kinderpsychiatrie, 61(5), 322-35.
  3. Hogeveen, J., Inzlicht, M., & Obhi, S. S. (2014). Power changes how the brain responds to others. Journal of Experimental Psychology, 143(2), 755–762.
  4. Côté, S., Kraus, M. W., Cheng, B. H., Oveis, C., van der Löwe, I., Lian, H., Keltner, D. (2011). Social power facilitates the effect of prosocial orientation on empathic accuracy. Journal of Personality and Social Psychology, 101(2), 217-32.
  5. Keltner, D., Gruenfeld, D. H., & Anderson, C. (2003). Power, approach, and inhibition. Psychological Review, 110(2), 265-84.
  6. Smith, K. P. & Bargh, J. A. (2008). Nonconscious effects of power on basic approach and avoidance tendencies. Social Cognition, 26(1).
  7. Galinsky, A. D., Gruenfeld, D. H., & Magee, J. C. (2003). From Power to Action. Journal of Personality and Social Psychology, 85(3), 453–466.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore