V dobe, keď sme zaplavení informáciami, je nielen poznanie propagandy, ale aj rozoznanie jej typov nevyhnutné. Tento článok vás prevedie históriou pojmu a vysvetlí rozdiely medzi jej bielou, čiernou a šedou formou.
Slovo propaganda pochádza z latinského podstatného mena „propagatio“, ktorým sa od čias antického Ríma označovalo šírenie, zasievanie či rozmnožovanie zväčša rastlín alebo zvierat. Chápanie termínu „propagatio“ v poľnohospodárskom kontexte pretrvalo až do roku 1622, kedy vznikla Svätá kongregácia pre šírenie viery. Jej cieľom bolo šíriť katolícke vyznanie po celom svete. V pôvodnom latinskom názve sa kongregácia volala Sacra Congregatio de Propaganda Fide, čím sa prvýkrát pojem „propaganda“ použil v prenesenom význame slova ako šírenie či zasievanie myšlienok.
V 17. storočí sa pojem propaganda spájal primárne so šírením katolíckej viery, neskôr v priebehu 18. storočia sa začal používať aj v politickej súvislosti ako šírenie informácií. Silné negatívne konotácie získal v priebehu 1. svetovej vojny, keď sa začala propaganda prelínať s manipulatívnym či klamným informovaním obyvateľstva. Definitívnu diskreditáciu tohto pojmu majú na svedomí totalitné režimy, najmä fašizmus, ktorý sa neštítil šíriť očividné klamstvá a ideologicky podfarbené manipulácie.
Biela, čierna a šedá propaganda
V súčasnosti má pojem propaganda výrazne negatívny a zväčša politický kontext. Rozumieme ňou manipulatívne šírenie informácií vo verejnosti, z ktorých má propagátor skrytý prospech. Samotné manipulatívne prostriedky sprevádzajúce propagandu môžu byť invazívnejšie alebo menej invazívne. V odbornej literatúre (1) sa preto využíva členenie propagandy na bielu, čiernu a šedú. Rozdiely medzi jednotlivými formami sú definované dvoma základnými kritériami. Prvým je dôveryhodnosť zdroja, druhým presnosť informácií. Bielu propagandu považujeme za menej manipulatívnu, čiernu za vysoko manipulatívnu, šedá sa nachádza na hranici medzi nimi. Pre ľahšie pochopenie si uvedieme konkrétne formy propagandy na rôznych príkladoch.
Biela propaganda
Biela propaganda sa považuje za menej škodlivú formu. Informácie pochádzajú z dôveryhodného zdroja a ich presnosť zostáva na vysokej úrovni. Príkladom je zveličovanie športových úspechov konkrétnej krajiny, ktorými chce prezentovať svoju vlastnú silu a výnimočnosť voči ostatným krajinám. V takomto prípade pochádzajú informácie o športovom úspechu z dôveryhodného zdroja a dajú sa nezávisle overiť. Samotné zveličovanie športových úspechov je samozrejme typické pre všetky krajiny, to znamená, že nie v každom prípade ide o propagandu. Pokiaľ však štát využíva úspechy športovcov pre vlastné politické či ideologické ciele, akými sú napríklad demonštrovanie sily národa či politického zriadenia nad ostatnými, vtedy už môžeme hovoriť o bielej propagande.
Trefným príkladom je obdobie studenej vojny, keď USA a ZSSR investovali do športu mnoho finančných prostriedkov, aby športovými výkonmi prezentovali ich silu a nadradenosť nad inými národmi. Často sa spomínajú Olympijské hry v roku 1952 v Helsinkách, na ktorých sa Sovietsky zväz zúčastnil prvýkrát od konca 2. svetovej vojny. ZSSR sa pred olympijským turnajom intenzívne sústredil na prípravu a vyslal takmer 300 športovcov, ktorí získali spolu 71 medailí, z toho 22 zlatých. Úspech bol v médiách ZSSR prezentovaný ako dôkaz nadradenosti socialistického systému nad kapitalistickým. Cieľom bolo posilniť národnú hrdosť a presvedčiť svet o sile a prosperite ZSSR. Z dnešného pohľadu ide o ukážkový príklad bielej propagandy (2).
Film Rocky IV (1985) možno taktiež interpretovať ako príklad bielej propagandy. Rocky Balboa reprezentuje odolnosť ducha USA, Ivan Drago zase chlad a bezcitnosť ZSSR.
Čierna propaganda
Čierna propaganda je na rozdiel od bielej vysoko netransparentná a extrémne neetická. Zdroj informácií, z ktorých čerpá, je zámerne skrytý, utajený alebo pripísaný nejakej neexistujúcej autorite. Okrem pochybného zdroja je zásadne narušená aj presnosť informácií, ktoré sú v rozpore s objektívnymi a nezávisle overenými faktami.
Za aktuálny príklad čiernej propagandy môžeme považovať snahu Vladimíra Putina vykresliť Ukrajinu ako nacistický štát, ktorý musí byť „denacifikovaný“ a „demilitarizovaný“. Jeho slová o pôsobení ultranacionalistických skupín na Ukrajine sú však klamné bez dostatočného reálneho základu. Podpora extrémnej pravice alebo ultranacionalistov reprezentovaných v ukrajinskej politickej strane Sloboda totiž dosiahla v posledných parlamentných voľbách v roku 2019 len 2,15%, vďaka čomu sa nedostala ani do parlamentu.
Naopak, v mnohých európskych krajinách, vrátane Ruska, je problém extrémnej pravice výrazne vypuklejší. Pripomeňme napríklad stranu krajnej pravice Jobbik v Maďarsku, stranu FPÖ v Rakúsku, stranu AfD v Nemecku či LDPR v Rusku, ktoré majú zastúpenie aj v parlamente. Vidíme teda, že nie je dôvod považovať ukrajinský národ za viac nacionalistický ako iné európske krajiny. Aj preto vydalo v roku 2022 viac ako 300 historikov z celého sveta vyhlásenie, ktoré označuje Putinovu rétoriku za propagandu (3).
Šedá propaganda
Šedá propaganda sa nachádza na hranici medzi čiernou a bielou. Pri tomto type propagandy je pôvodný zdroj informácií maskovaný a podávané informácie často skreslené. Ako príklad možno uviesť inváziu v Zálive svíň na Kube počas obdobia studenej vojny. USA chceli zvrhnúť režim Fidela Castra, avšak obávali sa porušenia medzinárodného práva a eskalácie konfliktu so ZSSR. Administratíva amerického prezidenta Dwighta Eisenhowera sa preto rozhodla uskutočniť prevrat na Kube v utajenom režime. CIA vycvičila kubánskych exulantov, ktorí sa v roku 1961 vylodili na pobreží v Zálive svíň s cieľom zvrhnúť kubánsku vládu.
V celej operácii zohrala významnú úlohu rozhlasová stanica Radio Swan, ktorá bola riadená a financovaná zo strany CIA. Navonok sa prezentovala ako stanica prevádzkovaná kubánskym disentom, hoci v skutočnosti slúžila propagandistickým zámerom CIA. Radio Swan vysielalo pred vylodením do Zálivu svíň výzvy pre Kubáncov, aby sa pridali k invázii a šírilo zveličené správy o úspechoch invázie. Cieľom bolo mobilizovať kubánsky ľud k povstaniu a demoralizovať armádu Fidela Castra. Logisticky aj vojensky náročná operácia sa však USA nepodarila a kubánska armáda v priebehu troch dní inváziu potlačila (4).
Bez ohľadu na výsledok invázie táto historická udalosť vhodne ilustruje príklad šedej propagandy. Vidíme, že pôvodný zdroj informácií zostal počas invázie utajený (Radio Swan maskovalo americkú CIA) a podávané informácie boli značne skreslené (Radio Swan informovalo počas invázie o jej veľkých úspechoch).
Záver
Z vyššie uvedeného je evidentné, že propaganda prešla od šírenia katolíckej viery až po komplexný nástroj na šírenie myšlienok a cielenej manipulácie s vnímaním reality. Rozlišovanie medzi bielou, čiernou a šedou propagandou nám pomáha dešifrovať, kto stojí za informáciou a aká je jej skutočná presnosť. V dobe informačného „pretlaku“ je kľúčové rozumieť týmto mechanizmom, aby sme dokázali kriticky vyhodnocovať, čo počujeme a čítame. Len tak sa môžeme brániť skrytým manipulatívnym vplyvom a zachovať si autonómiu vlastného myslenia.
Zdroje
- Jowett, G., & O´Donnell, V. (2012). Propaganda and Persuasion. 5th ed. SAGE Publications.
- Alpha History. (2025). Sport in Cold War. Dostupné na https://alphahistory.com/coldwar/sport-cold-war/
- Jewish Journal. (2022). Statement on the War in Ukraine by Scholars of Genocide, Nazism and World War II. Dostupné na https://jewishjournal.com/news/worldwide/345515/statement-on-the-war-in-ukraine-by-scholars-of-genocide-nazism-and-world-war-ii/
- Wikipedia. (2025). Radio Swan. Dostupné na https://en.wikipedia.org/wiki/Radio_Swan
