Psychologická vojna a operácie (PSYOPs) sú neviditeľné zbrane, ktoré majú moc meniť myslenie a prežívanie ľudí v celej krajine. V článku zistíte, ako PSYOPs vznikli, aké metódy používajú a prečo sú v ére dezinformácií najväčšou výzvou pre národnú bezpečnosť.
Psychologické aspekty vedenia vojny sú dobre známe už tisícky rokov. Starovekí dobyvatelia ako čínsky Sun-c´, perzský Xerxes či Alexander Veľký boli známi tým, že šírili pri svojich vojenských ťaženiach strach, ohurovali prepracovanými stratégiami či demoralizovali nepriateľské obyvateľstvo. Z tohto hľadiska má významnú pozíciu najmä generál a vojenský stratég Sun-c´, ktorý sa preslávil ako autor diela Umenie vojny (1). Jeho rady pre vedenie dlhodobých bojov (napr. „založ svoju stratégiu na výhode a lži“ alebo „nastav pascu, vylákaj nepriateľa zdanlivou výhodou a znič ho“) kladú na prvé miesto lesť a manipuláciu, vďaka čomu môžeme jeho dielo považovať za prvé, ktoré prepojilo psychologické aspekty boja s efektívnym dosahovaním vojenských cieľov.
Vznik termínu psychologická vojna a operácia
Samotný termín psychologická vojna bol prvýkrát použitý až v roku 1920 britským vojenským analytikom a historikom J.F.C. Fullerom. Vo svojej knihe Tanks in the Great War predpokladal, že fyzické aspekty vojny „môže nahradiť čisto psychologická vojna, v ktorej sa nepoužívajú zbrane“. Namiesto toho bude cieľom „zatemnenie ľudského rozumu a rozklad morálneho a duchovného života jedného národa vplyvom vôle druhého“ (2).
Termín psychologické operácie bol použitý ešte neskôr, v roku 1945, a to kapitánom amerického námorníctva Elisom M. Zachariasom v boji proti Japonsku. Zacharias preferoval termín operácia, keďže slovné spojenie psychologická vojna či propaganda mali výrazné negatívne konotácie späté s totalitnými režimami (napr. nacistické Nemecko). Výberom pojmu operácia chcel taktiež naznačiť, že ide o konkrétne a plánované vojenské misie, nielen o všeobecné vedenie vojny. Jeho prvá psychologická operácia zahŕňala rozhlasové vysielanie v japončine, ktoré malo za cieľ presvedčiť japonské velenie a obyvateľstvo o nevyhnutnosti kapitulácie (3).
Skutočný prelom nastal v roku 1951, keď vznikla v USA Rada pre psychologickú stratégiu, ktorá mala koordinovať a plánovať psychologické operácie. Jej hlavným cieľom bolo posilniť a zefektívniť rozsiahlu americkú kampaň psychologickej vojny proti ZSSR (4). V rovnakom roku vznikol aj Úrad náčelníka psychologickej vojny pod vedením generála Roberta McClurea, vďaka čomu sa podporila profesionalizácia a centralizácia psychologickej vojny v americkej armáde (5). Vznik týchto inštitúcií naznačil, že psychologické operácie sa plnohodnotne implementovali do národnej bezpečnostnej stratégie.
Využívanie psychologických aspektov vo vojne
Od tohto obdobia sa stali psychologické operácie pevnou súčasťou armádnej terminológie a strategického vedenia vojny. Z čias kórejskej vojny (1950-1953), keď na strane Južnej Kórei bojovalo USA proti Severnej Kórei, ZSSR a Číne sú známe prvé rozsiahlejšie vojenské operácie psychologického rázu. Príkladom je psychologická operácia Moolah. Počas nej ponúklo USA politický azyl a 50 000 dolárov každému pilotovi nepriateľskej armády, ktorý pristane s plne funkčným bojovým lietadlom MiG-15 v Južnej Kórei. Cieľom operácie bolo demoralizovať nepriateľské vojsko a získať spravodajské informácie o sovietskom leteckom dizajne. Krátko po podpísaní prímeria medzi Južnou a Severnou Kóreou jeden severokórejský poručík skutočne priletel na bojovom lietadle do Južnej Kórei a USA tak získali informácie o leteckom inžinierstve ZSSR (6).
Získaná sovietska prúdová stíhačka MiG-15, premaľovaná značkami a insígniami vzdušných síl Spojených štátov amerických (Wikipedia – snímka vo verejnej doméne).
Medzi známe psychologické operácie sa radí aj bizarná operácia s názvom Wandering Soul (Blúdiaca duša) z obdobia vietnamskej vojny. Americkí vojaci vytvorili audionahrávku so strašidelnými hlasmi, ktorá mala imitovať náreky padlých vietnamských vojakov. Zinscenovanú nahrávku následne prehrávali vietnamským vojakom počas noci cez silné reproduktory, napr. pomocou helikoptér či hliadkovacích lodí. Operácia využívala vietnamskú vieru, podľa ktorej sa násilne usmrtený človek bez riadneho pohrebu stáva zblúdilou dušou odsúdenou na večné utrpenie. Cieľom nahrávky bolo presvedčiť nepriateľských vojakov, že zvuky patria ich padlým kamarátom, ktorí ich varujú a nabádajú k ukončeniu bojov a vyhnutiu sa strašnému osudu. O výsledku operácie sa vedú dodnes špekulácie. Podľa niektorých správ viedla audionahrávka skutočne k dezerciám a demoralizovaniu vietnamských vojakov, avšak celkový výsledok neznamenal zásadný prielom vo vojne. Vojaci Vietkongu si boli vo väčšine prípadov vedomí, že ide o fikciu a trik zo strany USA (7).
Psychologické vojny a operácie v 21. storočí
Od druhej polovice 20. storočia sa začali pojmy psychologická vojna a psychologická operácia výrazne diferencovať. Psychologická vojna sa začala chápať ako nadradený termín označujúci vytváranie dlhodobého psychologického tlaku (napr. šírenie nepravdivých informácií) proti iným krajinám s cieľom ovplyvniť emócie či postoje druhej strany. Psychologická operácia je užší pojem, ktorým sa vymedzuje konkrétna, plánovaná, časovo ohraničená akcia na dosiahnutie špecifického cieľa v rámci psychologickej vojny.
Príkladom psychologickej vojny v 21. storočí je viacúrovňová informačná kampaň Ruska proti Ukrajine. Ruské vedenie už viac ako desaťročie šíri dezinformačné naratívy o Ukrajine (napr. o „fašistoch“ v Kyjeve), vytvára strach kybernetickými útokmi, oslabuje podporu Západu, vytvára proruské sentimenty v určitých regiónoch či financuje rozsiahly mediálny aparát na šírenie ruských naratívov. Bez pochýb môžeme tieto diverzné činnosti označiť ako intenzívnu a koordinovanú psychologickú vojnu.
Konkrétnu psychologickú operáciu Ruska sme mohli vidieť na začiatku invázie do Ukrajiny v roku 2022. Vladimír Putin sa v deň invázie verejne vyhrážal iným veľmociam, aby ani nepomysleli na pomoc Ukrajine, pretože „to povedie k následkom, s akými sa vo svojej histórii ešte nikdy nestretli“. Putin však nikdy presne neformuloval konkrétne následky, bola to len psychologická hra s ľudským strachom a predstavivosťou. Cieľom jeho precízne pripraveného výstupu bolo zastrašiť ostatné krajiny od priamej vojenskej pomoci a potenciálnych dodávok zbraní pre Ukrajinu. Táto psychologická operácia bola z pohľadu Ruska nanajvýš úspešná vzhľadom na to, že prvé dni a týždne Ukrajina skutočne nedostala prakticky žiadnu relevantnú vojenskú pomoc od iných krajín. Práve vďaka tomuto obdobiu sa mohla ruská armáda uchytiť na ukrajinskom území a viesť tam dlhodobý konflikt.
Záver
V súčasnom svete, ktorý je prepletený mnohými medzinárodnými spoločenstvami a organizáciami, si viaceré krajiny uvedomujú, že vedenie agresívnej vojny sa môže obrátiť voči nim a viesť k ich vlastnému strádaniu. Preto sa krajiny s nekalými úmyslami častokrát uchyľujú skôr k psychologickým praktikám, ktorými chcú vnútiť svoju vôľu vybranému štátu a jeho obyvateľstvu. Výzvou pre potenciálne ohrozené krajiny agresiou inej mocnosti bude preto najbližšie desaťročia nielen budovanie obranných línií či nákup zbraňových systémov, ale najmä vytváranie sofistikovaných prostriedkov, ktorými sa budú môcť brániť pred psychologickou vojnou a jej operáciami.
Literatúra
- Sun-c´. (2013). Umenie vojny. Citadella.
- Fuller, J.F.C. (1920). Tanks in the Great War. Murray.
- Zacharias, E. M. (2014). Secret missions: the story of an intelligence officer. Naval Institute Press.
- Kemmis, G. (2020). Uncovering the metaphysics of psychological warfare: The social science behind the Psychological Strategy Board’s operations planning, 1951–1953. Journal of the History of the Behavioral Sciences, 56(3), 186–200. https://doi.org/10.1002/jhbs.22018
- Tracy, J. (2011). Rebuilding Psywar. Dostupné na https://arsof-history.org/articles/v7n2_rebuilding_psywar_page_1.html
- Wikipedia. (2025). Operation Moolah. Dostupné na: https://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Moolah
- Wikipedia. (2025). Operation Wandering Soul. Dostupné na: https://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Wandering_Soul
