Politická polarizácia sa nepochybne zaraďuje medzi rizikové a negatívne faktory spoločnosti. V prípade, že je spoločnosť mimoriadne politicky vyhranená, rizikom sa stáva nekritické vzhliadanie k svojej politickej strane a absolútne odmietanie inej politickej strany. V takejto atmosfére sú voliči ochotní prehliadať kauzy alebo prešľapy volenej politickej strany, len aby nemuseli voliť inú stranu – tú druhú.
Politická polarizácia preto často vedie k ustrnutiu politickej situácie a kumulovaniu napätia v krajine. Netreba hovoriť o tom, že riziká napätia sú veľké, a preto sa politická psychológia snaží odhaliť faktory vedúce k (prehnanej) politickej polarizácii v krajine.
Osobnostné faktory
Polarizáciu spoločnosti podporuje špecifická osobnostná štruktúra jednotlivca a jeho vnímanie sveta. Výskumy (1) ukázali, že ľudia, radikálnejší vo svojich politických presvedčeniach (na pravej aj ľavej strane politického spektra), disponujú nižšími metakognitívnymi kompetenciami. Tie nám pomáhajú uvedomovať si svoj vlastný proces myslenia aj stratégie učenia. Účastníci výskumu s radikálnymi presvedčeniami sa preto na modelových úlohách zo svojich vlastných chýb učili pomalšie a ťažšie posudzovali exaktné dôkazy, ktoré boli v rozpore s ich vlastnými názormi. Taktiež mali tendenciu ignorovať názory svojich oponentov.
Podobný výskum nie je unikátny. Porovnateľné závery prinášajú aj iné štúdie. Pomerne aktuálny výskum od Zmigroda a jeho kolegov (2) napríklad ukázal, že ľudia s vyhranenými politickými názormi majú rigídnejšie myslenie (opak flexibilného myslenia).
Spoločenské faktory
Politické presvedčenie však nie je len produktom našich kompetencií. Politické postoje sa vyvíjajú primárne v interakcii s vonkajšími faktormi, ako je sociálne prostredie či životné skúsenosti. Popísať všetky spoločenské faktory v rozsahu jedného článku nie je možné, a preto sa zameriava len na tie najvýznamnejšie.
Všetci vieme, že politické názory sa vyostrujú v skupine ľudí s rovnakým politickým presvedčením, kde sa môžu jedinci vzájomne utvrdzovať vo svojej pravde a postoji. Podstatne menej sa však hovorí o tom, že podobná situácia sa deje aj u jednotlivca, a to na sociálnych sieťach. V tomto kontexte sú známe dva fenomény: echo komora a filtračná bublina.
- echo komora znamená, že naše postoje a presvedčenia môžu byť zosilnené komunikáciou vo vnútri uzavretého systému. V jednoduchosti to znamená, že ľudia vyhľadávajú len tie články či weby, ktoré potvrdzujú ich názory.
- filtračná bublina – pojem vytvoril Eli Pariser, ktorý definoval filtračnú bublinu ako stav intelektuálnej izolácie. Veľká časť nášho sociálneho prostredia je totiž ovplyvnená prostredníctvom sociálnych médií, ako sú Facebook, Instagram či Twitter. Keďže tieto platformy sú navrhnuté tak, aby nám zobrazovali príspevky, ktoré sa nám páčia, ľudia sú čoraz viac vystavení názorom, s ktorými už súhlasia.
V dôsledku týchto fenoménov sa zdá ľuďom v intelektuálnej izolácii nepredstaviteľné a nepochopiteľné, že iný človek nevidí rovnakú „pravdu“, akú vidia oni sami. Z ich pohľadu sa totiž všade objavujú informácie, ktoré dokladajú ich vlastné postoje a názory.
Politický predstaviteľ
Vo výrazne polarizovanej spoločnosti takmer vždy nájdeme aj silného politického vodcu, ktorý priťahuje a fascinuje svojich voličov dominanciou a poskytuje (neraz len domnelé) bezpečie a istotu. Psychoanalytik Erich Fromm (3) tvrdil, že ak je politický líder výrazne narcistický a zároveň presvedčený o svojich mimoriadnych schopnostiach, ľahšie presvedčí o svojej výnimočnosti aj veľké publikum. Bežne si to síce neuvedomujeme, ale neraz sme priťahovaní osobami s niektorými psychopatickými črtami. Nespochybniteľné sebavedomie alebo výrazná arogancia voči oponentom pôsobí na mnohých ľudí mimoriadne príťažlivo.
Pokiaľ sa však takáto politická osoba, vyžarujúca sebavedomie a šarm, spreneverí svojej funkcii a začnú sa objavovať dôkazy o jej nemorálnych praktikách, objavuje sa obrovský predpoklad, že spoločnosť začne byť značne polarizovaná. Časť populácie sa môže dožadovať právnych konzekvencií pre politika, avšak na časť populácie stále pôsobí magická aura politika a nechcú sa vzdať svojho vodcu. Výskum (4) preukázal, že ak takýto rozporuplný politický vodca začne navyše produkovať rôzne sporné vyhlásenia, polarizácia sa ešte výraznejšie zvýši.
Chyby vo vnímaní
Chyby vo vnímaní sú ďalším faktorom. Ľudský mozog totiž často vytesňuje informácie, ktoré sa mu nehodia a naopak zdôrazňuje tie, ktoré potvrdzujú jeho predchádzajúce presvedčenie. Tieto nevedomé chyby vo vnímaní preto výrazne ovplyvňujú vnímanie politika. Výskumníci (5) napríklad zistili, že ak mali ľudia zhodnotiť neutrálne prejavy istého politického predstaviteľa, hodnotili ich pomerne vyhranene a jednoznačne na základe predchádzajúcich presvedčení.
Záver
Politická polarizácia môže podľa mnohých autorov oslabiť stabilitu demokracie (6). Nejedná sa preto o zanedbateľný problém politickej psychológie. Uvažuje sa, že najlepšie protektívne faktory pred polarizovanou spoločnosťou je vzdelanie národa, jeho kritické myslenie, nedohonestovanie nových myšlienkových prúdov a objektívne (emóciami nepodfarbené) informácie v médiách. Týmito atribútmi samozrejme nezmizne rivalita medzi politickými predstaviteľmi a ich voličmi, ale nemusí naberať a vytvárať ohrozujúce a negatívne napätie v spoločnosti.
Zdroje
- Rollwage, M., Dolan, R., & Fleming, S. (2018). Metacognitive failure as a feature of those holding radical beliefs.Current Bilogy, 28(24), 4014-4021.
- Zmigrod, L., Rentfrow, P., & Robbins, T. (2018). Cognitive underpinnings of nationalistic ideology in the context of Brexit.PNAS, 115(19).
- Fromm, E. (2019). Anatómia ľudskej deštruktivity. Citadella.
- Nicholson, S. P. (2012). Polarizing Cues. American Journal of Political Science. 56 (1), 52–66
- Yeshurun, Y., Swanson, S., & Simony, E. (2017). Same story, different story: the neural representation of interpretive frameworks.Psychological Science, 28(3), 307-319.
- Körösényi, A. (2013). Political polarization and its consequences on democratic accountability.Corvinus Journal of Sociology and Social Policy, 4(2), 3-30.
