V posledných rokoch sa čoraz viac v politickej psychológii hovorí, že mnoho psychopatických jedincov nemusí byť umiestnených len v inštitucionalizovaných zariadeniach. Môžu sa stať úspešnými lídrami, ktorí môžu viesť či už firmu, alebo celú krajinu. Predstava strašného zločinca alebo vraha je preto (obyčajne) mimoriadne vzdialená od reality.
Čo znamená psychopatia?
Termín psychopatia označuje skupinu porúch, ktorú psychológovia a psychiatri označujú termínom – porucha osobnosti. Napriek tomu, že rozlišujeme niekoľko typov porúch osobnosti, jestvuje viacero spoločných znakov. Typická je slabá schopnosť nadväzovať úprimné vzťahy s druhými ľuďmi, egocentrizmus, absentujúce pocity viny alebo nízka emočná inteligencia. Zaujímavosťou je, že na povrchu sa ich správanie môže javiť ako priateľské a dokonca až sympatické. Najmä pri prvom kontakte dokáže psychopatický jedinec neraz pôsobiť ako príjemná, až šarmantná osoba. Psychopati vedia byť očarujúci, charizmatickí a v kombinácii s chabým svedomím a empatiou sú schopní aj účinne manipulovať a ovplyvňovať ľudí. Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (1) môžeme rozlíšiť týchto 10 typov porúch osobnosti:
- paranoidná porucha osobnosti – správanie a prežívanie sa vyznačuje nedôverou a podozrievavosťou, v rámci ktorej sú motívy druhých ľudí interpretované ako nepriateľské.
- antisociálna porucha osobnosti – neschopnosť prispôsobiť sa sociálnym normám s ohľadom na zákony, zákernosť, impulzivita, podráždenosť a agresivita, bezohľadný nezáujem o ostatných.
- schizoidná porucha osobnosti – blízke vzťahy prinášajú malú alebo žiadnu radosť. Osoba volí takmer vždy osamelú činnosť. Prejavuje emočný chlad a malý alebo žiadny záujem o sexuálne zážitky.
- schizotypná porucha osobnosti – prejavuje sa akútnou nepohodou v blízkych vzťahoch, bizarnými presvedčeniami (paranoidné myšlienky, telepatia) a excentrickým správaním.
- hraničná porucha osobnosti – nestabilné medziľudské vzťahy a pocity k nim. Typická je výrazná impulzivita, neprimeraný hnev či nestabilný sebaobraz.
- histriónska porucha osobnosti – vyznačuje sa silnou tendenciou byť stredobodom pozornosti, sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným vyjadrovaním emócií.
- narcistická porucha osobnosti – pocity vlastnej grandiozity/dôležitosti a vyžadovanie nadmerného obdivu od ostatných. Typické je intenzívne zaoberanie sa predstavami bezhraničného úspechu a moci, využívanie ostatných a nedostatok empatie.
- vyhýbavá porucha osobnosti – sociálne stiahnutie sa, pocity nedostatočnosti a precitlivenosti k negatívnemu hodnoteniu.
- závislá porucha osobnosti – submisívne a silno závislé správanie vyplývajúce z nadmernej potreby byť objektom starostlivosti. Obťažne dáva najavo nesúhlas, pretože sa obáva straty podpory.
- obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti – prejavuje sa posadnutosťou poriadkom, perfekcionizmom a potrebou kontrolovať.
Znaky psychopatov v politike
Mnohí výskumníci a relevantné štúdie sa domnievajú, že psychopatických jedincov môžeme stretnúť vo všetkých oblastiach života, často však vo vedúcich funkciách. Mnohé psychopatické črty ako šarm, sebavedomie, dôraz v prejave či ďalšie komunikačné zručnosti môžu byť totiž veľkým prínosom vo vedúcej funkcii. Okrem toho, psychopatická osoba nemá pocity viny alebo hanby, čo môže prispieť k obrazu efektívneho a spravodlivého lídra, ktorý dokáže robiť racionálne rozhodnutia. Bez akýchkoľvek debát môžeme povedať, že vybrané psychopatické črty môžu byť obzvlášť užitočné v politickom svete.
Psychopati, ktorí nie sú v spoločnosti na prvý pohľad nápadní a sú dokonca úspešní (napríklad v politike), majú oproti iným psychopatom (napríklad vo väzení) niektoré adaptačné vlastnosti, ktoré sú schopní využiť vo svoj prospech vo vedúcich pozíciách. Výskumníci Palmen a jeho kolegovia (2) vymedzili vo svojej pomerne aktuálnej štúdii z roku 2018 tri hlavné aspekty psychopatov v politike. Základným znakom je ich nebojácnosť. Ľahko a sebaisto sa púšťajú do nových projektov, vyhlásení alebo funkcií a nepripúšťajú si žiadne obmedzenia či námietky zo strany spoločnosti, kolegov alebo objektívnych faktov. Zaujímavé je, že štúdia (3) iných amerických psychológov uvádza, že vysoká miera tejto črty vedie k tomu, že politik je vnímaný ako kompetentný a výkonný. Eventuálne to môže byť dôvod, prečo aj psychopatický politik získa vo voľbách množstvo hlasov, resp. preferencií. Druhým dôležitým prvkom je vysoká schopnosť exekutívnych funkcií, špeciálne sebakontroly. Najmä v tomto aspekte sa líšia úspešní psychopati na vedúcich pozíciách od bežných psychopatov vo väzení alebo iných inštitucionalizovaných zariadeniach. Dokážu zostať sústredení a „hrať“ akúkoľvek rolu, ktorá im v sociálnom prostredí prinesie zisk. Posledným kritériom sú emočné a interpersonálne črty ako necitlivosť, nedostatok empatie a výčitiek, patologické klamanie, manipulatívne správanie či pocit vlastnej dôležitosti.
Psychopatické črty sú pre mnohých ľudí mimoriadne príťažlivé. Foto – Pixabay
Vplyv psychopatických lídrov na spoločnosť
V mnohých štúdiách sa zistilo, že psychopatickí lídri sa len zdajú byť dobrými vodcami na vonkajšej úrovni, no v skutočnosti nebývajú veľmi prospešní pre spoločnosť. Sú schopní robiť neetické rozhodnutia a finančné podvody a viac-menej pomáhajú svojej firme alebo krajine len vtedy, pokiaľ to má dostatočný význam a zisk pre nich samých. Dominantnými vlastnosťami sú totiž egocentrická povaha, lojalita k sebe, nedostatok svedomia a empatie alebo túžba kontrolovať iných. Podľa výskumníkov práve tieto vlastnosti smerujú k tomu, že lídri so psychotickými sklonmi sa často podieľajú na rôznej forme trestnej činnosti.
Najmä osoby so sklonmi k narcistickej poruche sa neraz podieľajú na ekonomickej trestnej činnosti (4). Pri dosahovaní svojich cieľov a uspokojovaní svojich potrieb sa prejavujú mimoriadne ambiciózne, sú zameraní na moc a dožadovanie sa obdivu. Uspokojenie ich pohnútok im totiž veľmi dobre vedia zabezpečiť práve peniaze. Z dôvodu presvedčenia o vlastnej dôležitosti majú pocit, že bežné pravidlá sa na nich nevzťahujú a môžu sa dožadovať mnohých privilégií. Z rovnakého dôvodu príliš neprežívajú vlastné prekročenie morálnych pravidiel spoločnosti, nemajú pocity viny. Primárne sa domnievajú, že ostatní by mali tolerovať ich potreby a pohnútky. Sú predsa „mimoriadni“. V danej ekonomickej (fyzicky nenásilnej) trestnej činnosti sa im aj často darí. Ich schopnosť vytvárať dobrý prvý dojem a manipulatívne správanie je v tejto oblasti značnou výhodou.
Ako rozpoznať psychopata?
Rozpoznať adaptovaného psychopata je mimoriadne náročné. Pokiaľ s ním ľubovoľná osoba prichádza do styku len sporadicky, vníma prevažne len jeho sebavedomie, sebaistotu a jeho nacvičenú sebaprezentáciu. Až pri opakovaných skúsenostiach si môže osoba začať všímať menšiu empatiu voči iným, necitlivosť a egocentrickosť. Často sa však tieto vlastnosti bagatelizujú a pripisujú „vášnivejšiemu prejavu“ či zaujatím pre danú (pracovnú) vec. Bežný človek začne uvažovať o psychopatii až v prípade, že osoba významne a zásadne obmedzuje jeho osobný a pracovný život.
Zdroje
- American Psychiatric Association. (2015). DSM-5. Diagnostický a statistický manuál duševních poruch.
- Palmen, D., Derksen, J., & Kolthoff, E. (2018). House of Cards: Psychopathy in Politics.
- Lilienfeld, S. O., Waldman, I. D., Landfield, K. E., Watts, A. L., Rubenzer, S. J., & Faschingbauer, T. R. (2012). Fearless dominance and the US presidency: Implications of psychopathic personality traits for successful and unsuccessful political leadership.
- Lingnau, V., Fuchs, F., & Dehne-Niemann, T. E. (2017). The influence of psychopathic traits on the acceptance of white-collar crime: do corporate psychopaths cook the books and misuse the news?
