Prečo ekonomická kríza či politický útlak u niekoho vedú k statočnému odboju a u iného k extrémizmu? Odpoveď leží v ľudskej mysli. Uznávaný psychológ Arie Kruglanski vo svojej teórii 3N jasne poukázal na to, na akých psychologických faktoroch skutočne záleží.
Arie Kruglanski (nar. 1939) je celosvetovo uznávaný poľsko-americký psychológ, odborník na ľudskú motiváciu a psychologické aspekty radikalizmu. V roku 2019 vydal knihu Three Pillars of Radicalization: Needs, Narratives, and Networks (Tri piliere radikalizácie), v ktorej v kompaktnej podobe predstavil trojstupňový model radikalizácie s názvom 3N (Need, Narrative, Network) (1). Tento koncept sa stal jedným z najvplyvnejších modelov na svete, pretože prehľadne, zrozumiteľne, a pritom vysoko odborne objasňuje psychologické príčiny stojace za radikálnymi presvedčeniami. V tomto článku si jeho teóriu podrobne predstavíme.
Ľudská motivácia podľa Kruglanského
Keď sa hovorí o radikalizácii, sociológovia a ekonómovia zvyčajne hľadajú príčiny v zlyhávajúcich štátoch, politickom útlaku či chudobe. Kruglanski však pripomína, že tieto vonkajšie podmienky samy osebe nestačia – nie každý človek v ekonomickej núdzi sa totiž stane extrémistom. Skutočným, rozhodujúcim faktorom je podľa uznávaného psychológa individuálna psychika jednotlivca. Je to totiž sám človek, kto sa nakoniec chopí zbrane a rozhodne sa v mene svojho presvedčenia aj konať. Čo sa teda musí odohrať v ľudskej mysli, aby sa odhodlala k takému extrémnemu kroku? Odpoveď musíme hľadať v tom, ako funguje ľudská motivácia.
Za bežných okolností funguje naša psychika v stave motivačnej rovnováhy. To znamená, že organizmus sa snaží priebežne uspokojovať rôzne vynárajúce sa potreby – od základných biologických (strava, tekutiny, odpočinok) až po komplexné psychologické (bezpečie, vzťahy, uznanie či sebarealizácia). V špecifických životných okolnostiach však môže nastať motivačná nerovnováha. Ide o stav, kedy jedna konkrétna potreba extrémne narastie, čím potlačí do úzadia všetky ostatné a podnieti človeka k neštandardnému správaniu. Príkladom môže byť človek postihnutý hladomorom – v stave totálneho vyhladovania zje veci, ktoré by za normálnych okolností považoval za nechutné či priam odporné. Dominantná potreba teda dočasne odstráni bežné racionálne a spoločenské obmedzenia, čo vedie k extrémnemu správaniu.
Tento prirodzený psychologický mechanizmus motivačnej rovnováhy často využívajú radikálne organizácie či jednotlivci. Prostredníctvom cielenej propagandy agresívne apelujú na jedinú potrebu, čím v ľuďoch umelo vytvárajú motivačnú nerovnováhu. Ak napríklad politik sústavne straší občanov hrozbou nekontrolovanej migrácie a rozpadom vlastnej kultúry, apeluje na potrebu bezpečia a istoty. Výsledkom je, že ostatné potreby (napr. ekonomické či sociálne) ustupujú do úzadia a občania pod vplyvom strachu podriadia svoje správanie jedinej túžbe: cítiť absolútne bezpečie. V takomto nastavení sú následne schopní tolerovať či priamo prejavovať extrémne formy správania (napr. dehumanizáciu iných národov či rasizmus), ktoré by sa v stave motivačnej rovnováhy vôbec neobjavili.
Práve tento extrémny apel na špecifickú potrebu je prvým krokom na ceste k radikalizácii, ktorý Kruglanski nazval Need (potreba). Nasleduje Narrative (naratív) a Network (skupina).
Need (potreba)
Na prvý pohľad sa môže zdať, že radikalizáciu spúšťa náboženstvo, túžba po pomste či slepá lojalita k vodcovi. Kruglanski však upozorňuje, že pod povrchom všetkých týchto dôvodov sa skrýva jedna a tá istá vec: hlboká ľudská potreba uznania a vlastnej dôležitosti (v angl. quest for significance). Či už ide o teroristický útok z pomsty, alebo boj za nejakú ideológiu, extrémista chce v skutočnosti vždy získať rešpekt pre seba alebo svoju skupinu, status a pocit, že na ňom konečne záleží.
Príkladom sú bratia Tamerlan a Džochar Carnajevovci (Tsarnaev), páchatelia bombového útoku počas Bostonského maratónu z apríla 2013, pri ktorom zabili troch ľudí a stovky ďalších zranili. Podľa dostupných údajov sa starší brat Tamerlan cítil po príchode do Ameriky v roku 2003 menejcenný. Rodina žila zo sociálnych dávok, rodičia sa rozvádzali, on sám nedoštudoval vysokú školu a širšia rodina hľadela na bratov ako na „stroskotancov“. Tamerlan v reakcii na to začal snívať o sláve hrdinu a mučeníka radikálneho islamu. S Džocharom preto zosnovali útok, ktorý mal byť zvrátenou oslavou ich veľkoleposti a spôsobom, ako získať absolútne uznanie.
Kruglanski v rámci podobných príkladoch upozorňuje, že už len samotná hrozba straty statusu motivuje k extrémnemu konaniu. Pozoruhodným príkladom sú japonskí kamikadze počas druhej svetovej vojny. Ich listy blízkym odhaľujú, že títo mladí muži nechceli zomrieť a neočakávali ani nebeskú odmenu za svoju obeť. Vedeli však, že ak by misiu odmietli, na ich rodiny by padla neznesiteľná hanba a poníženie. Snaha vyhnúť sa tomuto spoločenskému opovrhnutiu ich motivovala sadnúť do lietadiel a premeniť sa na živé bomby.
Narative (naratív)
Samotná túžba po uznaní by však na násilný extrémizmus nestačila. Človek môže mať vysoké ambície a túžiť po rešpekte, no jeho činy môžu ostať v prosociálnej rovine – môže sa z neho stať špičkový vedec, lekár alebo športovec. Aby sa táto energia preklopila do agresie a extrémista si ju dokázal sám pred sebou ospravedlniť, potrebuje druhý pilier: Narative (naratív).
Naratív je systém presvedčení, ktorý človek zdieľa s ostatnými členmi komunity, napr. v rámci národa alebo náboženskej skupiny. Vhodne zvolený radikálny naratív plní v zásade dve kľúčové funkcie. Po prvé, zveličuje a dramatizuje poníženie, ktoré skupina utrpela alebo môže utrpieť. Po druhé, ponúka radikálne „riešenie“, ktoré toto poníženie zmyje a prinesie skupine definitívne uznanie. Ilustračným príkladom je úryvok z videa zosnulého Jahjá al-Libího, popredného člena Al-Káidy, ktorý adresoval moslimskému svetu: „Džihád v Alžírsku je dnes s dovolením Alaha vašou nádejou na vykúpenie z pekla nespravodlivých vládnucich režimov, ktorých väznice sú preplnené vašou mládežou a deťmi, ak nie vašimi ženami. [Režim] nasadil svoje armády, políciu a spravodajské služby, aby vás utláčali, a otvoril dvere, aby vás trestali… Spojte preto vaše úsilie s ich úsilím, pridajte vašu energiu k ich energii… a vedzte, že ich víťazstvo je vaším víťazstvom… Ich spása je vašou spásou…“
V tomto úryvku môžeme vidieť, že naratív využíva silnú dramatizáciu („…nasadil armády, políciu a spravodajské služby, aby vás utláčali…“), pričom ponúka aj radikálne riešenie („Džihád v Alžírsku je dnes… vašou nádejou na vykúpenie z pekla…“). Pre úplnosť dodajme, že nie všetky ideológie či naratívy musia nevyhnutne podporovať násilie. Mnohé z nich naopak zdôrazňujú láskavosť, toleranciu či empatiu voči druhým. Príkladom sú náboženské príbehy o premene hriešnikov na svätcov, ktorí získali uznanie vďaka pokániu alebo pomoci ostatným (napr. Augustín z Hippa či Mária Magdaléna). Pokiaľ však pozorujeme radikálne či extrémistické ideológie, ich naratív takmer vždy ponúka ako riešenie nejakú formu násilia.
Network (sociálna skupina)
Posledným pilierom je Network, teda sociálna skupina alebo sieť, prostredníctvom ktorej sa osoba zoznamuje s ideologickým naratívom. Sociálna skupina slúži ako referenčný rámec, v ktorom sa jednotlivec dlhodobo ubezpečuje o správnosti svojich radikálnych presvedčení. V tomto kontexte zohrávajú významnú úlohu najmä charizmatickí vodcovia či výreční duchovní. Kvôli ich obrovskej osobnej autorite sa ich názory málokedy podrobujú kritickému mysleniu, a ľudia ich tak preberajú bez vážnejšieho spochybňovania.
V posledných rokoch psychológovia a bezpečnostní analytici poukazujú na mimoriadny význam rodinných sietí pri páchaní útokov. Príkladom sú bratia Kouachiovci, ktorí v roku 2015 zaútočili na redakciu Charlie Hebdo v Paríži; samovražední útočníci bratia Bakraouiovci v Bruseli z roku 2016; alebo masová streľba manželov Syeda Rizwana Farooka a Tashfeen Malikovej v San Bernardine z roku 2015.
Z hľadiska teroristických organizácií ponúkajú rodinné väzby množstvo strategických výhod. Súrodenci či partneri sú často v neustálom blízkom kontakte, čo podporuje vzájomné utvrdzovanie sa v radikálnom vnímaní reality a uľahčuje koordináciu prípadných útokov. Keďže sú si navzájom hlboko oddaní, vytvárajú uzavretú, zvonku nepreniknuteľnú bublinu. Radikálny naratív sa v takejto izolovanej sieti stáva nespochybniteľnou pravdou, cez ktorú vnímajú celý svet.
Zhrnutie modelu 3N
Teória Arieho Kruglanského nám jasne ukazuje, že extrémizmus nie je dielom náhody, ale výsledkom nebezpečnej synergie troch faktorov. Celý proces sa spravidla začína hlbokou osobnou krízou, stratou statusu alebo akútnym deficitom uznania, kedy človek naliehavo potrebuje získať pocit vlastnej dôležitosti (Need). Do tohto psychologického vákua následne vstupuje ideologický naratív (Narrative), ktorý prstom ukáže na konkrétneho vinníka jeho nešťastia a ponúkne násilné riešenie. Túto toxickú dynamiku napokon uzatvára sociálna skupina (Network), ktorá novonadobudnuté presvedčenie jednotlivca neustále potvrdzuje a za napĺňanie radikálnych cieľov ho odmeňuje bezhraničným prijatím a rešpektom.
Záverom
Model 3N zásadne mení pohľad na to, akým spôsobom musíme proti extrémizmu bojovať. Ukazuje nám, že represiou na úrovni silových zložiek či ekonomickými reformami riešime primárne len dôsledky. Skutočná prevencia však musí prebiehať na úrovni psychologických potrieb.
Ak je zásadne narušená sebahodnota človeka a jeho status, riziko radikalizácie prudko stúpa. Najsilnejšou zbraňou, ktorú ako spoločnosť máme, je preto výchova zrelých a zdravo sebavedomých ľudí. Je kľúčové, aby deti už od najranejšieho veku zažívali pocit vlastnej kompetencie, dôležitosti a mali priestor na slobodný rast. V dospelom veku to zasa znamená budovať spoločnosť, v ktorej sa žiadna skupina, etnikum či kultúra necíti systematicky marginalizovaná či prehliadaná, ale naopak rešpektovaná a oceňovaná. Práve to je z psychologického hľadiska tá najúčinnejšia hrádza proti rastúcemu extrémizmu.
Použitá literatúra
- Kruglanski, A. W., Bélanger, J. J., & Gunaratna, R. (2019). The Three Pillars of Radicalization. Needs, Naratives, and Networks. Oxfor University Press.
- Aaron „tango“ Tang. Zdroj: [Wikimedia Commons]. licencia CC BY 2.0.
- Jérémie Hartmann. Zdroj: [Wikimedia Commons]. licencia CC BY 2.0.
